streda 13. mája 2009

Strach

Máte niekedy strach? Z toho čo Vás čaká, ako to dopadne, či sa Vám podarí uspieť, ako bude regovať istá osoba, ... Alebo to môžu byť bežné fóbie z predmetov, veľkých či malých priestorov. Stretol som sa dokonca aj s fóbiou z prostriedkov hromadnej dopravy. Nesmejte sa! Je to síce pritiahnuté za vlasy, ale akonáhle nás ovládne strach tak sa človek stáva bábkou za nitky ktorej ťahá niekto iný. Často sa stáva že si povieme - preboha čoho sa bojíš? Veď je to prkotina! Najjednoduchšia vec na svete. Bohužial naše telo má svoj vlastný rozum a nepočúva to čo mu vravíme. Pudy sú silnejšie než logika. Ako s tým bojovať?

Keď nepomôžu logické argumenty tak nastupuje hrubá sila. Posledným a často jediným východiskom ako so strachom bojovať je postaviť sa mu zoči-voči. Je potrebné ukázať svojmu ja hlboko vo vnútri, že sa nie je čoho báť. Máte strach z výšok? Vylezte na strechu ! (ale pozor aby ste nespadli :) Máte strach zo zvierat? Chodťe do zoo! Máte strach zo sociálneho kontaktu? A čo takto brigádovať ako anketár na ulici? Príliš drastické riešenie? O to ide. Až keď človek prekoná svoj strach tak je slobodný. Po prekonaní strachu navyše nasleduje blahodárny (často až extatický) pocit vnútorného uspokojenia sprevádzaný myšlienkami ako - dokázal som to! Veď to bolo ľahké. Čoho som sa bál? Samozrejme toto platí len pre bežné stavy inak psychicky zdravých ľudí. Pri ťažších stavoch strachu, ktoré prerástli do silných fóbií to bez návštevy psychológa nepôjde.

Veľa ľudí vie že strach treba prekonať, napriek tomu rezignujú na vykonanie akcie, ktorá by ho definitívne pochovala pod čiernu zem. Strach do istej miery môže byť tiež užitočný. Pripravuje nás na situácie že niečo nemusí vyjsť podľa našich predstáv. Vždy je lepšie sa najskôr trochu báť, ako potom upadnúť do šoku. Zlé na celej situácii je to že u niektorých ľudí prevláda očakávanie toho najhoršieho takmer neustále. Je ťažké nájsť rovnováhu medzi zdravou mierou strachu a optimizmom do budúcna. No nič nám nebráni to neustále skúšať. Každý jeden deň.

Na záver snáď iba poznámka o tom že strach niekedy môže byť aj príjemný. Zväčša ale ide o situácie keď hlboko v sebe vieme že nám nič nehrozí. Sledovali ste niekedy horrorový film a páčil sa Vám? To je presne ono. Bojíme sa ale pod nami je záchranná sieť - vieme že kretén s motorovou pílou nám v skutočnosti nemôže ublížiť. Ja osobne milujem horrorové počítačové hry keď neviete čo vás čaká za rohom a či Vám to náhodu neurve hlavu. Je preto paradoxom že v reálnom živote mám z neznámych vecí strach. To ale patrí k životu...