Áno je to tak, rok s rokom sa zišiel. 365 dní mínus zhruba 3 týždne ubehli ako voda a mi tu zase raz máme náš malý športový sviatok. Už tento piatok (24. apríla) začínajú majstrovstvá sveta v naháňaní a bití gumeného kotúča drevenými palicami po zamrznutej vode. Minulý rok nám chlapci ukázali že aj boje o záchranu majú svoje čaro a aj to že štvrťfinálová účasť nie je samozrejmosťou. Tento rok si na trénerskú stoličku zasadol Ján Filc, ktorého povolal najvyšší... predstaviteľ hojekového zväzu aby nám ukázal či aj po rokoch dokáže zo stúhanky poskladať rožok. Jediný háčik je v tom že tá strúhanka už nie je taká kvalitná ako bývala a sekundové lepidlo v podobe nadšenia nielen fanúšikov ale aj hráčov je už trochu zaschnuté. Veru v posledných rokoch to vyzerá akoby sa naša reprezentácia snažila získať všetky umiestnenia na MS ktoré jej doteraz chýbali. Dúfam len že tento rok nemáme zálusk na 15 alebo 16 miesto ktoré nám v zbierke zatiaľ chýba. V každom prípade podľa toho ako hrali naši v prípravných zápasoch sa máme na čo tešiť. A teraz to skutočne nemyslím ironicky. Hra našich mala hlavu aj pätu, aj plúca a žlčník, a snáď tam niekde bolo aj srdce. V každom prípade sa na to dalo pozerať a zdá sa že aj keď je v tíme menej zvučných mien tak dokážeme chýbajúcu hrubú silu nahradiť tímovou hrou.
K samotnému šampionátu len toľko. Hrá sa vo Švajčiarsku. To je to malé v alpách (nie tá zdochnutá krava Milka), čo nám sľuboval v 90. rokoch iný najvyšší. Po krátkej pauze sa tento rok znovu vraciame k tradičnému modelu turnaja. Hrá sa v štyroch skupinách po štyri mužstvá pričom postupujú tri z nich a štvrté čaká boj o holý život v skupine A. Kým minulý rok sa v skupine o záchranu hralo štýlom Play-out, ktorý sme si vyskúšali so Slovincami tak tento rok sa opäť hrá systémom groupensex - teda každý s každým. Zvyšné mužstvá postupujú do šesťčlenných skupín E a F. Z nich vzíde osem štvrťfinalistov. Oproti minulému roku je tu opäť malá zmena. Štvrťfinálové dvojice budú krížené. Prvá dvojica bude slon s hadom, druhá.. a sorry to je článok do týždenníka krížime to ostošesť. Takže ešte raz prvý zo skupiny E so štvrtým zo skupiny F, druhý s tretím a tak ďalej veď to poznáte. O poradí tímov budú rozhodovať body. Neviem kto vymyslel takú novinku ale výška úplatku rozhodcom bola doteraz lepšie riešenie. V prípade že budú mať dve a viac mužstiev rovnaký počet bodov tak rozhoduje vzájomný zápas. V prípade viacerých mužstiev body vo vzájomných zápasoch. Ak ani toto nerozhodne tak rozhoduje skóre vo vzájomných zápasoch, vyšší počet strelených gólov vo vzájomných zápasoach, ďalej celkové skóre, počet strelených gólov a ak ani toto nerzohodne tak vraj rozhodne rozstrel v samostatných nájazdoch. Pravdepodobnosť toho že sa rozhodne až v nájazdoch je ale nižšia než to že naša hokejová reprezentácia vyhrá majstrovstvá sveta vo futbale. Za výhru získavajú mužstvá 3 body, za remízu po bode a ďalší bod zíkava mužstvo ktoré vyhrá v predĺžení alebo po samostatných nájazdoch. Za zle odpískaný faul získa rozhodca po papuli. Za prehru v riadnom hracom čase je nula bodov aj keď recesistická hokejová únia navrhovala za prehru 4 body. Vraj by tak boli zápasy zaujímavejšie. Návrh bol ale z neznámych dôvodov zametený pod koberec spolu s blbcom čo to vymyslel.
Dnes sa skončilo prvé kolo kauzy v ktorej IFPI žalovala server The Pirate Bay. Výsledkom je rozsudok na základe ktorého si má štvorica ľudí zodpovedných za chod pirátskej zátoky odsedieť rok väzenia a zaplatiť pokutu v celkovej výške 3 620 000 dolárov. Samozrejme sa dotyční proti rozsudku odvolali a tak je toto koniec iba prvého (z mnohých budúcich) kôl.
A začože to vlastne dostali Fredrik Neij, Peter Sunde, Gottfrid Svartholm a Carl Lundström takýto trest? Za to že poskytovali možnosť slobodnej výmeny informácií a dát! Tracker the pirate bay je otvorený a voľne prístupný každému a tak cez neho môže zdieľať ktokoľvek akékoľvek dáta. Samozrejme mnohí tento tracker zneužívajú ne prenos autorsky chránených diel. Dolapenie týchto ľudí je ale veľmi problematické a tak sa IFPI vŕši na prevádzkovateľovi siete cez ktorú dáta putujú. A súd im to zožral aj s navyjakom! Pri zbieraní dôkazov v podobe nelegálne stiahnutých diel navyše obžaloba použila DHT ktoré umožňuje spojenie dvoch a viacerých užívateľov bez použitia trackera, preto sa nedá s istotou určiť či vôbez bol tracker the pirate bay použitý na napomáhanie zdieľania. Zdá sa ale že sudcovia sú technickí analfabeti takže tento argument pre nich nemá žiadnu váhu. Rovnako nemá žiadnu váhu fakt že na serveroch the pirate bay sa nenachádza nič ilegálne.
Kauza The Pirate Bay je nebezpečným precedensom, ktorý ukazuje ako je možné napádať slobodné zdroje informácií a ako je možné ísť po krku infraštruktúre vybudovanej pre slobodnú výmenu dát. Toto smrdí cenzúrou. Cenzúrou ktorú majú v rukách spoločnosti s miliónovými príjmami a dostatkom prostriedkov pre účinný lobbing na najvyšších miestach. Ak chce IFPI a jej podobné organizácie znižovať mieru porušovania autorských práv tak nech dolapí tých ktorí tie práva porušujú a nie tých ktorí podporujú výmenu dát. Úprimne som veril že sudcovia predsa nemôžu byť taký kreténi a odsúdiť ľudí ktorí sú zjavne obeťami lovu na čarodejnice. Obeťami, ktoré sa majú stať odstašujúcim príkladom. Bohužial mýlil som sa.
Máte radi humor? To je ale blbá otázka - každý má rád humor. A máte radi tvrdý, miestami až čierny a úchylný humor z ktorého Vám odíde bránica do večných lovíšť? Tak skúste Detroit Metal City. Detroit Metal City (alebo v skratke DMC) je japonský animovaný seriál ktorý vyšiel v lete minulého roka (2008) a je adaptáciou rovnomennej mangy. Príbeh sa točí okolo hlavného hrdinu Negishiho, ktorí je lídrom death metalovej kapely s názvom - no akým asi? Detroit Metal City ;) Na tom by nebolo nič zaujímavé keby Negishi neprišiel pôvodne do Tokya s cieľom hrať v popovej kapele a učiť deti na základnej škole. Namiesto toho skončí v DMC ako Johannes Krauser II - vyslanec pekiel ktorí žerie netopiere a spieva o tom ako znásilňuje, zabíja a ktovie čo ešte robí s osobami čo mu prídu pod ruku, ako zlikviduje svet, že je existencia jedna veľká groteska a podobne. Nie že by ho to nejako extra bavilo. Negishi totiž metalovú hudbu príliš nemá rád, priam ju nenávidí. Avšak iba do chvíle keď ho niekto dokonale naserie. V tej chvíli si potrebuje vybiť zlosť, výsledkom čoho je okrem písania metalových songov tiež neplánovaný útok na policajtov, vynájdenie verejného znásilnenia, pretiahnutie 333 metrov vysokej železnej Tokyo Tower, likvidácia popovej kapely, neplánovaný pokus o samovraždu priamo na koncerte, či výsluch milovaného dievčaťa po ktorom si z nej spraví kolotoč. To všetko samozrejme štýlom jemu vlastným. Negishi sa tak zmieta medzi svetom popu a štýlového života ktorý by chcel žiť ale je preňho nedosiahnuteľný a svetom death metalu ktorému nie je nič sväté, v ktorom žije, no chcel by ho opustiť. Vyvádzanie Negishiho si fanušíkovia DMC vysvetľujú vždy po svojom a tak o komické scény nie je núdza. Aby všetkého nebolo dosť tak Negishiho dokonale fyzicky likviduje manažérka skupiny, ktorá hasí cigarety o svoj jazyk. V prípade že sa nesplnia jej predstavi o správaní DMC tak niekto zaručene skončí s opätkom v ksichte. K tomu ešte Aikawa-san pred ktorou Neighishi musí tajiť v akej-že to kapele vlastne hrá.
DMC paroduje metal a všetko čo s ním súvisí. Jeho humor je síce častokrát dosť ostrý ale nikdy nezájde v zhovädilosti tak ďaleko aby diváka znechutil. Autori si berú na mušku známe metalové stereotypy. Či už máte blízko k metalovej hudbe alebo nie tak sa nemusíte báť že by Vás seriál nudil. Je ale možné že si ho metalisti užijú ešte o trochu viac než tí ostatní. Po hudobnej stránke je nutnosťou autorov pochváliť za veľmi autentickú hudbu - nielen metalovú ale tiež popovú, punkovú či dokonca hip-hopovú. Opening seriálu tvorí song s vynikajúcim textom typu "vrah, vrah, sku***ny vrah!"
Seriál produkovalo štúdio 4 °C známe svojimi netradičnými a originálnimi dielami. Formát seriálu je veľmi krátky - 12 epizód po 13 minút takže za jedno popoludnie ho máte dopozeraný. Spolu so seriálom vznikol tiež hraný film. Tento ale ani zďaleka nedosahuje takých kvalít ako vštepilo Detroitu Metal City štúdio 4 °C. Výrazným pozitívom je však soundtrack k nemu, ktorý je priam božský. Ak si chcete pozrieť tento seriál tak samozrejme v oficiálnej distribúcii na Slovensku nemáte šancu zato ale existujú iné zdroje kde sa dá zohnať - napríklad na realitylapse spolu s anglickými titulkami (pozor tento zdroj môže porušovať autorské práva):
Dnes som náhodou natrafil na isté info o počítačovej hre, ktorá bola označená za hodne veľkú úchylnosť prekračujúcu všetky hranice. Ide o hru s názvom Rapelay. Ako názov napovedá je to "simulátor znásilňovania žien" so všetkým čo k tomu patrí. Priznám sa že som túto hru nemal možnosť hrať takže nemôžem povedať do akej miery to autori prepískly.V každom prípade mi stačí skutočnosť že hru robilo isté japonské štúdio. Vzhľadom na to že dobre viem čoho sú japonci schopní si viem živo predstaviť čo asi v hre vaša postava stvára. Ukážky hier s podobným nádychom môžete nájsť napríklad na blogu o 3D porne. Treba povedať že počítačové hry podobného razenia sú v japonsku bežné, a tolerancia k nim vyplýva z danej kultúry. Na celej veci ma zaujala ale jedna skutočnosť. Hra bola ponúkaná cez amazon.com a po istom čase zožala veľký úspech u niektorých vrstiev obyvateľstva ktoré posielali vedeniu tejto stránky rozhorčené listy o tom čo že to majú v ponuke za nevhodný obsah. Hra mala byť pôvodne určená len pre japonský trh. Nakoniec sa ale dostala aj do (západného) sveta a ako vidno nie každý má pochopenie pre virtuálne znásilňovanie mladistvých dievčat. Samozrejme amazon túto hru ihneď stiahol z ponuky. Výsledkom je že hlas väčšiny dokázal hru bezpečne pochovať.
Pozrime sa na celú situáciu ale z druhej strany. Počítačové hry už dávno nie sú produktom určeným výhradne pre deti a pubescentov. Kto si myslí opak zaspal dobu. Hra Rapelay je síce primárne určená pre úchylákov no čo má komu vadiť čo kto robí v súkromí? Komu ubližuje to že niekto hrá počítačovú hru? (aj keď so značne kontroverzným obsahom) Iste je tu riziko že na tento obsah narazia mladiství čo môže mať za následok ich nezdravý psychický vývoj - no na to sú tu predsa ratingy a minimálne rodičia by mali vedieť čo že to ich pýcha rodu hrá za hru. Keď zovšeobecníme skutočnosť že hra bola stiahnutá na popud rozhorčených zákazníkov tak dospejeme ku všeobecnému záveru že kvôli väčšine bol minoritným skupinám obyvateľstva obmedzený prístup k dátam, informáciám a produktom. A v tom je problém demokracie.Demokratické zriadenie je vlastne rozhodovanie väčšiny a právach všetkých. Prečo by ma ale mala väčšina obmedzovať keď nikomu neubližujem a neničím nikoho majetok? Prečo by som sa mal správať tak ako si želá väčšina?
Zoberme si príklad: Predpokladajme že sa tretnú dvaja ľudia - pán A a pán B. Pán B žiada pána A aby ho zastrelil pretože ho už nebaví život a chce zomrieť. Pán B rád trénuje streľbu na živý terč a tak súhlasí. Spolu so svedkami spíšu u notára zmluvu a... Chyba lávky... V demokracii pána A zatknú za pokus o vraždu s tým že ide bručať na pekných pár rokov a pána B odvezú na psychiatriu. Tak rozhodla väčšina. Väčšine sa ich správanie nepáči a tak majú smolu. Čo na tom že nikomu neubližovali, čo na tom že obaja s vykonaním akcie súhlasili. A v tom ja vidím problém. Človek by mal právo robiť si čo sa mu zachce keď neubližuje nikomu inému ani neničí cudzí majetok a nespráva sa nevhodne na verejnosti. Taktiež by mal mať právo získať všetky informácie a produkty so súhlasom ich autora bez toho aby mu niekto niečo mohol. Môže s tým väčšina nesúhlasiť, môže ho odsudzovať ale on má na to právo. Takto ale demokracia nefunguje. Napriek tomu že oficiálna cenzúra neexistuje tak sa stále stretávame s prípadmi kedy je prístup k informáciám a produktom obmedzený. Pekným príkladom sú hry a filmy.
"Demokracia nie je dokonalá ale nič lepšieho sme doteraz nevymysleli" povedal raz Winston Churchil a ja dodávam: Už by bolo na čase s tým niečo spraviť a niečo lepšie vymyslieť. Nemyslíte že je deformovaná spoločnosť v ktorej môže voliť aj úplný imbecil ktorý nerozumie ani politike ani ekonomike, a vlastný názor je preňho vec neznáma? Nemyslíte že je deformovaná spoločnosť v ktorej nemôžem žiadať o eutanáziu pretože je to nelegálne? Mám právo žiť ale nemám právo dôstojne zomrieť? Čo to do čerta má znamenať? Všeobecné právo voliť by podľa mňa nemalo byť samozrejmosťou. Opäť dám jednoduchý príklad (snáď bude relevantný): Máme 5 ľudí ktorí založili firmu. Traja z nich sú úplný kreténi a chcú presadiť hrozne zlý nápad ktorý firmu potopí. Dvaja z nich sú vynikajúci businessmani a chcú presadiť naopak vynikajúci nápad. Bohužiaľ väčšina (traja kreténi) prehlasujú menšinu (businessmanov). Výsledkom je že firma skrachuje. Ak by ale mali právo voliť len tí dvaja tak by firma prosperovala a úžitok by z toho mala aj časť ktorá nemá právo voliť. A to už stojí za zamyslenie. Zdá sa ale že ešte pekných pár rokov (desaťročí) budeme radi že máme aspoň demokraciu a nie totalitu. Bohužiaľ...
Children of Bodom je fínska kapela ktorá nás obšťastňuje svojim svojským hudobným prejavom už pekných pár rokov. Štýl ich hudby sa zmieta medzi death metalom, power metalom a speed metalom. Ich v poradí šiesty štúdiový album má názov Blooddrunk a bol vydaný približne pred rokom. Obsahuje 9 songov a rovnako ako minulé albumy prináša kvalitnú dávku deštrukcie našim ušiam. Tentoraz to ale bude ešte o niečo rýchlejšie. Texty piesní sú podobného razenia ako na albume Are you dead yet? Z albumu vzišli dva single a to Blooddrunk (prekvapujúco... ;D ) a Hellbounds On My Trail. Za album obdržali COB cenu Metal Emma 2008 a vo Fínsku sa album stal zlatým. Už od prvých okamihov počúvania dokáže Blooddrunk nabiť energiou natoľko že by oživil aj mŕtveho. Blooddrunk je jednoducho brutálny. Skoro by sa mi až chcelo povedať - pomocou tohoto sa vychovávajú masoví vrahovia. Názory skalných fanúšikov na tento album sa rôznia. Od mnohých z nich sa ozývajú hlasy že toto už nie je starý COB, naopak iný vychvaľujú ich posledný počin do nebies. Naprieč celým albumom sa objavujú striedavé sóla kláves a gitary. V poslednom čase mám dojem že čo fínska metalová kapela, to klávesy. Tie ale nie sú na škodu. Dávajú tejto hudbe unikátny nádych a zároveň ju ťahajú do vôd mainstreamu. Variabilita jednotlivých songov nie je príliš veľká čo značí že buď sa vám bude album páčiť ako celok alebo ho jednoducho zavrhnete. Mne osobne sa najviac páčil song Tie My Rope obsahujúci geniálnu melódiu najprv v podaní kláves a keď si už myslíte že to nemôže byť lepšie tak nastúpi gitara. Ak by nejaký extrémista chcel album použiť ako uspávanku na dobrú noc tak to rozhodne nehrozí pretože po odohratí ôsmych skladieb s rýchlosťou blížiacou sa dobre vytuningovanému Porche zaradia Children of Bodom ešte o jeden stupeň vyššiu rýchlosť a celý album končí spočiatku šialene rýchlym songom Roadkill Morning.
Blooddrunku dávam ja osobne hodnotenie 8/10, pričom každému metalistovi rozhodne stojí minimálne za vypočutie. Ak máte radi rýchlu melodickú gitarovú hudbu skúste dať Children of Bodom a ich Blooddrunku šancu. Určite vás nesklame.
Povedzte úprimne - kto z nás si nepotrpí na pekné pozadie? Niektorí aj na pekné popredie a ja osobne si potrpím na pekný wallpaper na pozadí pracovnej plochy - tu sú dva ktoré som vytvoril. Na prvý z nich som použil cover z mangy Shadow Lady od Masakazu Katsuru.
Námet druhého netreba pedstavovať žiadnemu fanušíkovi horrorových adventúr. Eileen a Henry zo Silent Hill 4 ...
Áno je to tak, rok s rokom sa zišiel. 365 dní mínus zhruba 3 týždne ubehli ako voda a mi tu zase raz máme náš malý športový sviatok. Už tento piatok (24. apríla) začínajú majstrovstvá sveta v naháňaní a bití gumeného kotúča drevenými palicami po zamrznutej vode. Minulý rok nám chlapci ukázali že aj boje o záchranu majú svoje čaro a aj to že štvrťfinálová účasť nie je samozrejmosťou. Tento rok si na trénerskú stoličku zasadol Ján Filc, ktorého povolal najvyšší... predstaviteľ hojekového zväzu aby nám ukázal či aj po rokoch dokáže zo stúhanky poskladať rožok. Jediný háčik je v tom že tá strúhanka už nie je taká kvalitná ako bývala a sekundové lepidlo v podobe nadšenia nielen fanúšikov ale aj hráčov je už trochu zaschnuté. Veru v posledných rokoch to vyzerá akoby sa naša reprezentácia snažila získať všetky umiestnenia na MS ktoré jej doteraz chýbali. Dúfam len že tento rok nemáme zálusk na 15 alebo 16 miesto ktoré nám v zbierke zatiaľ chýba. V každom prípade podľa toho ako hrali naši v prípravných zápasoch sa máme na čo tešiť. A teraz to skutočne nemyslím ironicky. Hra našich mala hlavu aj pätu, aj plúca a žlčník, a snáď tam niekde bolo aj srdce. V každom prípade sa na to dalo pozerať a zdá sa že aj keď je v tíme menej zvučných mien tak dokážeme chýbajúcu hrubú silu nahradiť tímovou hrou.
