Paprika

Vážený diváci a teraz v našom programe Húliš, húlim, húlime, Vám predstavíme ďalší z našich skvelých receptov od majstra harakiri, pána Sepuka-sana. Čo budeme potrebovať: 2 kilogramy fantázie, 4 pivá, 3 borovičky, 13 gramov LSD, liter sódy a samozrejme haluze. Čím viacej tým lepšie. Celé zo zamiešame a necháme odstáť asi tak 90 minút. Prídáme zopár grafikov, zvukárov, strihačov a jedného režiséra. Následne vložíme do chladničky. Podávame zásadne až po večeri prípadne nadránom. Občas môžeme do našej hmoty pichnúť vidličkou. Ak zo vzniknutej diery vytečie benzín tak je pumpa hotová.

Nebojte nezbláznil som sa, ani na ničom nefičím. To sa len snažím opísať ako na mňa pôsobil film s paprikou. Teda vlastne film s názvom Paprika. Hovorím o filme z roku 2006. To len pre upresnenie pretože film s rovnakým názvom už natočil nejaký talian v roku 1989. Toto je ale od japoncov. To sú tí malí, žijúci ďaleko na východe čo všetko vyrobia menšie, lepšie a lacnejšie. Keď sme si to ujasnili môžeme pokračovať. To máte tak - jedného dňa sa dozviete o filme, ktorý síce vložíte do škatule s nápisom "Pozerateľné" avšak vzhľadom na to aký dojem vo Vás zanechalo preview tohto filmu, naň po čase zabudnete a zase natrafíte až po 2 rokoch. Teda natrafíte... Film príde s fošňou v ruke a ovalí Vás ňou po palici. Hej hovädo, vstávaj! Ešte si ma nevidel! A tak sa teda pustíte do pozerania, pričom si nie ste istý či idete pozerať thriller, drámu, komédiu alebo cyberpunkovú vychytávku. A zrazu to začne, na obrazovke sa objaví vysávač ktorý Vás znenazdajky vcucne do deja. Po chvíli sa prichitíte pri tom, že rozmýšlate kde sú hranice reality a kde začína fantázia, sny, virtuálny svet. Snívate alebo bdiete? Pred vami sa objavujú obrazy a scenérie ktoré rozhodne mozog v štandardom stave vymysieť nemohol. Zrazu sa vysávač vypne a bežia titulky. What the hell was that? Prebehne Vám hlavou. A vy už nikdy nebudete vidieť svet rovnako ako predtým.

Opísať film Paprika je nemožné. Prinajlepšom. Režisér Sathoshi Kon spolu so Seishi Minakami prepísali novelu Yasutaka Tsutsuiho do scenárovej podoby a vytvorili... scenár pre priemerný sci-fi - fantasy psychologický thriller.

Dej Papriky skutočne nie je nijako originálny. Celkovo ide o to že bol vynájdený prístroj umožňujúci prenikať do snov. Tento vynález chcú tí dobrí využiť na liečenie pacientov s psychickými problémami. Tí zlí ho samozrejme ukradnú a chcú použiť na zlé, zlé veci. Nič nového pod slnkom. Skutočne brilantné je však spracovanie deja. Veľa tvorcov najrôznejších audiovizuálnych diel nám dokázalo že aj klišé je možné podať originálne a z úplne iného pohľadu než doteraz. A to sa autorom Papriky darí na výbornú. Niekedy sa stane že vo filme nenájdete odpovede. V tomto filme ale nenájdete ani otázky. Paprika sa nesnaží byť hlbokomyselným filozofickým eposom ktorý poldruha hodiny rozjíma nad mnohými podobami reality a jej ohýbaním v rámci jej psychologickej či virtuálnej reprezentácie. To necháva čisto na divákovi. Jemne rýpe do témy tak aby ste si sami zvolili do akej hĺbky chcete ísť. Príbeh poskytuje dostatočne kvalitnú živnú pôdu pre zamyslenie sa ak máte na to chuť. A ak nie tak Vás podobnými sračkami nudiť nebude a môžete sa nechať unášať psychadelickými výjavmi. Podobne ako dej sú na tom aj charaktery, ktoré vychádzajú z dobre známych stereotypov, no každý z nich je upravený tak aby dokázal niečim zaujať či prekvapiť. Či už ide o charizmatickú hlavnú hrdinku ktorá je taká prívetivá vo svete snov a taká chladná v realite, o prerasteného geeka s dušou dieťaťa alebo fyzicky poddimenzovaného vedca s popolníkmi namiesto okuliarov. Dobre napísané charaktery sú polovica úspechu a tvorcom sa rozhodne vydarili. Po technickej stránke je film lahôdkou. Perfektná animácia a detailnosť prostredia Vás sprevádzajú na každom kroku. Až mám obavy či dokonalá forma neovplyvnila môj názor na film až príliš. Čo iného sa ale dalo čakať od štúdia Madhouse. Slová Madhouse a zlé technické spracovanie jednoducho nejdú dohromady.

Paprika je typ filmu ktorý sa nevyskytuje príliš často. Podarilo sa tu obsiahnuť zvláštny, nelogický, expresionistický svet a zasadiť ho do mainstreamu. Nenásilnou formou prirodzene skombinovať kečup s čokoládou ako v obsahu tak aj vo forme (2D vs. 3D grafika) do jedného kompaktného celku. Tak to by sme mali a teraz ma ospravedlňte idem si znovu pozrieť Papriku. Možno na druhý pokus pochopím čo tým chcel autor povedať. A možno nie. To ale nič nemení na fakte že je to jednoducho skvelý film, ktorý stojí za pozretie. Hodnotenie: 9/10.

Trailer:



Papriku zoženiete napríklad tu: Artforum - Paprika a tu: Gorila - Paprika

Ak neholdujete dlhému čakaniu na dodanie DVD tak ponúkam aj alternatívny zdroj (v originálnom japonskom znení s anglickými titulkami):

http://rapidshare.com/files/36362608/Paprika.2006bykhaos.part1.rar
http://rapidshare.com/files/36367241/Paprika.2006bykhaos.part2.rar
http://rapidshare.com/files/36373197/Paprika.2006bykhaos.part3.rar
http://rapidshare.com/files/36378415/Paprika.2006bykhaos.part4.rar
http://rapidshare.com/files/36403415/Paprika.2006bykhaos.part5.rar
http://rapidshare.com/files/36408819/Paprika.2006bykhaos.part6.rar
http://rapidshare.com/files/36425486/Paprika.2006bykhaos.part7.rar
http://rapidshare.com/files/36425885/Paprika.2006bykhaos.part8.rar

Heslo:
warez-bb.org

Kedy sa už konečne zmení distribučný model pre filmy...

X/1999 The movie

Rozhodne to nie je najlepší film aký som kedy videl...
Rozhodne to nie je film s dobre spracovaným vývojom postáv...
Rozhodne nie je dostatočne vysvetlené pozadie celého príbehu...
Zato má ale atmosféru tak hustú že sa nedá krájať ani nožom, ani motorovou pílou ani ničím iným. Tento film je fakt citový zabijak (v tom najlepšom slova zmysle). Poďme ale pekne po poriadku.

Je to už pekných pár rokov čo som prvýkrát videl dielo štúdia Clamp pretavané do filmovej podoby pod taktovkou Rintara. Leta pána 1996 uzrela svetlo sveta adaptácia rovnomennej mangy X, v západnom svete známa pod názvom X/1999 alebo X: Destiny War (kreténsky preklad amerických distribútorov). Príbeh filmu sa točí okolo hlavného hrdinu Kamuiho. Ten sa po 6 rokoch vracia do Tokia kde vyhľadá svojich starých známych Fumu a jeho sestru Kotori. Jediných ľudí na ktorých mu po tragickej smrti jeho matky ešte záleží. Na tom by nebolo nič zlé keby sa od tohoto momentu neroztočilo koleso osudu. To zabezpečí sled udalostí v hlavnej úlohe s násilím, kopou mŕtvol, hektolitrami krvi, jedným vyšinutým záporákom, osudom ľudstva a dvoma sestrami, ktoré vo svojich snoch vidia budúcnosť. K tomu sa pridajú dve proti sebe bojujúce frakcie vedené spomínanými sestrami z ktorých každá sa snaží získať Kamuiho na svoju stranu. On je totižto kľúčom k budúcnosti. Na základe jeho rozhodnutia bude nasledovať buď totálna likvidácia civilizácie alebo ľudstvo prežije. Kamuimu je ale osud ľudstva ukradnutý. On chce len chrániť Fumu a Kotori...

X/1999 je už dnes klasikou dobre známou medzi fanušikmi anime. Na prvý pohľad vyzerá dej filmu ako gýčovitá megalomanská fraška. Zdanie však klame. O megalomániu ako ju poznáme z americkej produkcie rozhodne nepôjde a príbeh je spracovaný nanajvýš originálne. Máme to celú škálu postáv z ktorých každá skrýva svoj vlastný osud ktorý ale kvôli krátkosti filmu (cca 100 minút) nemôže byť odhalený. Prezentovaný dej je akoby nezávislí od diania v okolitom svete. Nemáme tu supertajnú organizáciu podporovanú vládou, ktorá má zachrániť svet. Nemáme tu ani amerického prezidenta ktorý by na konci filmu vyznamenal hlavného hrdinu medailou cti. Máme tu len zopár ľudí snažiacich sa zabrániť tomu najhoršiemu bez ohľadu na to, že môžu prísť o život a bez ohľadu na to že ich snahu nikdy nikto neocení. Každý z nich má vlastný dôvod prečo robí to čo robí. Neviditeľná ruka osudu pridelila každej s postáv určité nadprirodzené schopnosti. Tie sú na jednej strane darom na druhej strane prekliatím, ktoré z nich robí bábky za nitky ktorých ťahá niekto iný. Film je multižánrovým mixom drámy, akcie a urabanistickej fantasy. Producenti filmu sa dostali pred jeho výrobou do neľahkej pozície. Manga z ktorej film vychádza bežala od roku 1992, no napriek tomu ani zďaleka nebola dokončená a v tom čase ešte stále neodhalila mnohé súvislosti. Ďalším problémom bolo že predloha bola veľmi rozsiahla a obsahovala zhruba 17 postáv životne dôležitých pre príbeh + niekoľko vedlajších. Toto všetko narvať do 100 minútového filmu je jednoducho samovražda a tak tvorcovia podľa môjho názoru urobili najlepšie ako mohli. Zobrali kostru príbehu a vytvorili z nej akčnú fantasy drámu. Akčnú drámu ktorá sa nikam naponáhľa aby narvala do diváka čo najviac informácií. Naopak pomaly ho pohlcuje do svojej temnej atmosféry, aby hneď nato spustila akciu na konci ktorej číha smrť.

Vizuálne spracovanie pravdepodobne navrhoval človek v depresii. Vo veeeeeeeeeeľmi hlbokej depresii. Jednotlivé scény sa odohrávajú často v noci alebo v slabo osvetlených priestoroch. Autorom sa podarilo docieliť vážny dramatický feeling, ktorý ale za žiadnych okolností neprerastá do melanchólie. Dokonalú atmosféru podtrhuje hudba. Pomalé rozvláčne melódie striedané ostými dávkami vysokých tónov ktoré sa vám zarezávajú do duše. Melódie miestami ako vystrihnuté zo psychologického horroru. To sa nedá opísať slovami, to treba jednoducho zažiť.

X/1999 napriek svojimu pôvodu nie je určený len pre fanúšikov rovnomernej mangy, ale má čo ponúknuť aj "náhodnému okoloidúcemu". V roku 2001 bola tematika X/1999 pretavená do seriálovej podoby. Seriál má 24 častí a dostatočný rozsah na to aby napravil nedostatky filmu a rozpovedal ako hlavný príbeh tak aj osudy jednotlivých hrdinov. Mnohí seriál považujú za oveľa lepší než bolo filmové spracovanie. Prečo teda nepíšem o ňom alebo o pôvodnej mange? Prečo píšem práve o filme? Aj keď musím priznať že seriál bol naozaj vynikajúci, tak mi v ňom chýba temná atmosféra. Atmosféra ktorú by ste veľmi ťažko hladali v akomkoľvek inom audiovizuálnom diele. Možno budete tento film kritizovať za mnoho vecí a odmávate ho ako "nič moc". A možno si ho zamilujete natoľko že sa k nemu budete pravidelne vracať. Ja Vám odporúčam pozrieť si ho osamote v noci. Po dopozeraní filmu zistíte prečo.

Záverečné hodnotenie? Príbeh: 6/10, Osoby a obsadenie: 7/10, Hudba: 9/10, Atmosféra: 12/10
Keďže nájsť tento film v oficiálnej distribúcii je dnes ťažšie než nájsť zdravý rozum na našej politickej scéne tak ponúkam odkaz na torrent:

X/1999 the movie

Trailer:


Viete že: pôvodná manga X/1999 nebola nikdy dokončená? Dočasne ju prerušili v roku 2003, po 11 rokoch od vydania prvého dielu pre nezhody autoriek s vydavateľstvom. Dočasne prerušená ostala do dnešného dňa a asi len málokto verí že by ešte mohla pokračovať.

Viete že: celý film X/1999 nájdete na youtube rozkúskovaný na 10 častí?

Strach

Máte niekedy strach? Z toho čo Vás čaká, ako to dopadne, či sa Vám podarí uspieť, ako bude regovať istá osoba, ... Alebo to môžu byť bežné fóbie z predmetov, veľkých či malých priestorov. Stretol som sa dokonca aj s fóbiou z prostriedkov hromadnej dopravy. Nesmejte sa! Je to síce pritiahnuté za vlasy, ale akonáhle nás ovládne strach tak sa človek stáva bábkou za nitky ktorej ťahá niekto iný. Často sa stáva že si povieme - preboha čoho sa bojíš? Veď je to prkotina! Najjednoduchšia vec na svete. Bohužial naše telo má svoj vlastný rozum a nepočúva to čo mu vravíme. Pudy sú silnejšie než logika. Ako s tým bojovať?

Keď nepomôžu logické argumenty tak nastupuje hrubá sila. Posledným a často jediným východiskom ako so strachom bojovať je postaviť sa mu zoči-voči. Je potrebné ukázať svojmu ja hlboko vo vnútri, že sa nie je čoho báť. Máte strach z výšok? Vylezte na strechu ! (ale pozor aby ste nespadli :) Máte strach zo zvierat? Chodťe do zoo! Máte strach zo sociálneho kontaktu? A čo takto brigádovať ako anketár na ulici? Príliš drastické riešenie? O to ide. Až keď človek prekoná svoj strach tak je slobodný. Po prekonaní strachu navyše nasleduje blahodárny (často až extatický) pocit vnútorného uspokojenia sprevádzaný myšlienkami ako - dokázal som to! Veď to bolo ľahké. Čoho som sa bál? Samozrejme toto platí len pre bežné stavy inak psychicky zdravých ľudí. Pri ťažších stavoch strachu, ktoré prerástli do silných fóbií to bez návštevy psychológa nepôjde.

Veľa ľudí vie že strach treba prekonať, napriek tomu rezignujú na vykonanie akcie, ktorá by ho definitívne pochovala pod čiernu zem. Strach do istej miery môže byť tiež užitočný. Pripravuje nás na situácie že niečo nemusí vyjsť podľa našich predstáv. Vždy je lepšie sa najskôr trochu báť, ako potom upadnúť do šoku. Zlé na celej situácii je to že u niektorých ľudí prevláda očakávanie toho najhoršieho takmer neustále. Je ťažké nájsť rovnováhu medzi zdravou mierou strachu a optimizmom do budúcna. No nič nám nebráni to neustále skúšať. Každý jeden deň.

Na záver snáď iba poznámka o tom že strach niekedy môže byť aj príjemný. Zväčša ale ide o situácie keď hlboko v sebe vieme že nám nič nehrozí. Sledovali ste niekedy horrorový film a páčil sa Vám? To je presne ono. Bojíme sa ale pod nami je záchranná sieť - vieme že kretén s motorovou pílou nám v skutočnosti nemôže ublížiť. Ja osobne milujem horrorové počítačové hry keď neviete čo vás čaká za rohom a či Vám to náhodu neurve hlavu. Je preto paradoxom že v reálnom živote mám z neznámych vecí strach. To ale patrí k životu...

Hokejový ošiaľ znova začína

Áno je to tak, rok s rokom sa zišiel. 365 dní mínus zhruba 3 týždne ubehli ako voda a mi tu zase raz máme náš malý športový sviatok. Už tento piatok (24. apríla) začínajú majstrovstvá sveta v naháňaní a bití gumeného kotúča drevenými palicami po zamrznutej vode. Minulý rok nám chlapci ukázali že aj boje o záchranu majú svoje čaro a aj to že štvrťfinálová účasť nie je samozrejmosťou. Tento rok si na trénerskú stoličku zasadol Ján Filc, ktorého povolal najvyšší... predstaviteľ hojekového zväzu aby nám ukázal či aj po rokoch dokáže zo stúhanky poskladať rožok. Jediný háčik je v tom že tá strúhanka už nie je taká kvalitná ako bývala a sekundové lepidlo v podobe nadšenia nielen fanúšikov ale aj hráčov je už trochu zaschnuté. Veru v posledných rokoch to vyzerá akoby sa naša reprezentácia snažila získať všetky umiestnenia na MS ktoré jej doteraz chýbali. Dúfam len že tento rok nemáme zálusk na 15 alebo 16 miesto ktoré nám v zbierke zatiaľ chýba. V každom prípade podľa toho ako hrali naši v prípravných zápasoch sa máme na čo tešiť. A teraz to skutočne nemyslím ironicky. Hra našich mala hlavu aj pätu, aj plúca a žlčník, a snáď tam niekde bolo aj srdce. V každom prípade sa na to dalo pozerať a zdá sa že aj keď je v tíme menej zvučných mien tak dokážeme chýbajúcu hrubú silu nahradiť tímovou hrou.

K samotnému šampionátu len toľko. Hrá sa vo Švajčiarsku. To je to malé v alpách (nie tá zdochnutá krava Milka), čo nám sľuboval v 90. rokoch iný najvyšší. Po krátkej pauze sa tento rok znovu vraciame k tradičnému modelu turnaja. Hrá sa v štyroch skupinách po štyri mužstvá pričom postupujú tri z nich a štvrté čaká boj o holý život v skupine A. Kým minulý rok sa v skupine o záchranu hralo štýlom Play-out, ktorý sme si vyskúšali so Slovincami tak tento rok sa opäť hrá systémom groupensex - teda každý s každým. Zvyšné mužstvá postupujú do šesťčlenných skupín E a F. Z nich vzíde osem štvrťfinalistov. Oproti minulému roku je tu opäť malá zmena. Štvrťfinálové dvojice budú krížené. Prvá dvojica bude slon s hadom, druhá.. a sorry to je článok do týždenníka krížime to ostošesť. Takže ešte raz prvý zo skupiny E so štvrtým zo skupiny F, druhý s tretím a tak ďalej veď to poznáte. O poradí tímov budú rozhodovať body. Neviem kto vymyslel takú novinku ale výška úplatku rozhodcom bola doteraz lepšie riešenie. V prípade že budú mať dve a viac mužstiev rovnaký počet bodov tak rozhoduje vzájomný zápas. V prípade viacerých mužstiev body vo vzájomných zápasoch. Ak ani toto nerozhodne tak rozhoduje skóre vo vzájomných zápasoch, vyšší počet strelených gólov vo vzájomných zápasoach, ďalej celkové skóre, počet strelených gólov a ak ani toto nerzohodne tak vraj rozhodne rozstrel v samostatných nájazdoch. Pravdepodobnosť toho že sa rozhodne až v nájazdoch je ale nižšia než to že naša hokejová reprezentácia vyhrá majstrovstvá sveta vo futbale. Za výhru získavajú mužstvá 3 body, za remízu po bode a ďalší bod zíkava mužstvo ktoré vyhrá v predĺžení alebo po samostatných nájazdoch. Za zle odpískaný faul získa rozhodca po papuli. Za prehru v riadnom hracom čase je nula bodov aj keď recesistická hokejová únia navrhovala za prehru 4 body. Vraj by tak boli zápasy zaujímavejšie. Návrh bol ale z neznámych dôvodov zametený pod koberec spolu s blbcom čo to vymyslel.

Kauza The Pirate Bay - rozsudok: vinný!

Dnes sa skončilo prvé kolo kauzy v ktorej IFPI žalovala server The Pirate Bay. Výsledkom je rozsudok na základe ktorého si má štvorica ľudí zodpovedných za chod pirátskej zátoky odsedieť rok väzenia a zaplatiť pokutu v celkovej výške 3 620 000 dolárov. Samozrejme sa dotyční proti rozsudku odvolali a tak je toto koniec iba prvého (z mnohých budúcich) kôl.

A začože to vlastne dostali Fredrik Neij, Peter Sunde, Gottfrid Svartholm a Carl Lundström takýto trest? Za to že poskytovali možnosť slobodnej výmeny informácií a dát! Tracker the pirate bay je otvorený a voľne prístupný každému a tak cez neho môže zdieľať ktokoľvek akékoľvek dáta. Samozrejme mnohí tento tracker zneužívajú ne prenos autorsky chránených diel. Dolapenie týchto ľudí je ale veľmi problematické a tak sa IFPI vŕši na prevádzkovateľovi siete cez ktorú dáta putujú. A súd im to zožral aj s navyjakom! Pri zbieraní dôkazov v podobe nelegálne stiahnutých diel navyše obžaloba použila DHT ktoré umožňuje spojenie dvoch a viacerých užívateľov bez použitia trackera, preto sa nedá s istotou určiť či vôbez bol tracker the pirate bay použitý na napomáhanie zdieľania. Zdá sa ale že sudcovia sú technickí analfabeti takže tento argument pre nich nemá žiadnu váhu. Rovnako nemá žiadnu váhu fakt že na serveroch the pirate bay sa nenachádza nič ilegálne.

Kauza The Pirate Bay je nebezpečným precedensom, ktorý ukazuje ako je možné napádať slobodné zdroje informácií a ako je možné ísť po krku infraštruktúre vybudovanej pre slobodnú výmenu dát. Toto smrdí cenzúrou. Cenzúrou ktorú majú v rukách spoločnosti s miliónovými príjmami a dostatkom prostriedkov pre účinný lobbing na najvyšších miestach. Ak chce IFPI a jej podobné organizácie znižovať mieru porušovania autorských práv tak nech dolapí tých ktorí tie práva porušujú a nie tých ktorí podporujú výmenu dát. Úprimne som veril že sudcovia predsa nemôžu byť taký kreténi a odsúdiť ľudí ktorí sú zjavne obeťami lovu na čarodejnice. Obeťami, ktoré sa majú stať odstašujúcim príkladom. Bohužial mýlil som sa.

Viac informácií môžete nájsť na stránke:

http://trial.thepiratebay.org/

Detroit Metal City - fuuuck!

Máte radi humor? To je ale blbá otázka - každý má rád humor. A máte radi tvrdý, miestami až čierny a úchylný humor z ktorého Vám odíde bránica do večných lovíšť? Tak skúste Detroit Metal City.
Detroit Metal City (alebo v skratke DMC) je japonský animovaný seriál ktorý vyšiel v lete minulého roka (2008) a je adaptáciou rovnomennej mangy. Príbeh sa točí okolo hlavného hrdinu Negishiho, ktorí je lídrom death metalovej kapely s názvom - no akým asi? Detroit Metal City ;) Na tom by nebolo nič zaujímavé keby Negishi neprišiel pôvodne do Tokya s cieľom hrať v popovej kapele a učiť deti na základnej škole. Namiesto toho skončí v DMC ako Johannes Krauser II - vyslanec pekiel ktorí žerie netopiere a spieva o tom ako znásilňuje, zabíja a ktovie čo ešte robí s osobami čo mu prídu pod ruku, ako zlikviduje svet, že je existencia jedna veľká groteska a podobne. Nie že by ho to nejako extra bavilo. Negishi totiž metalovú hudbu príliš nemá rád, priam ju nenávidí. Avšak iba do chvíle keď ho niekto dokonale naserie. V tej chvíli si potrebuje vybiť zlosť, výsledkom čoho je okrem písania metalových songov tiež neplánovaný útok na policajtov, vynájdenie verejného znásilnenia, pretiahnutie 333 metrov vysokej železnej Tokyo Tower, likvidácia popovej kapely, neplánovaný pokus o samovraždu priamo na koncerte, či výsluch milovaného dievčaťa po ktorom si z nej spraví kolotoč. To všetko samozrejme štýlom jemu vlastným. Negishi sa tak zmieta medzi svetom popu a štýlového života ktorý by chcel žiť ale je preňho nedosiahnuteľný a svetom death metalu ktorému nie je nič sväté, v ktorom žije, no chcel by ho opustiť. Vyvádzanie Negishiho si fanušíkovia DMC vysvetľujú vždy po svojom a tak o komické scény nie je núdza. Aby všetkého nebolo dosť tak Negishiho dokonale fyzicky likviduje manažérka skupiny, ktorá hasí cigarety o svoj jazyk. V prípade že sa nesplnia jej predstavi o správaní DMC tak niekto zaručene skončí s opätkom v ksichte. K tomu ešte Aikawa-san pred ktorou Neighishi musí tajiť v akej-že to kapele vlastne hrá.

DMC paroduje metal a všetko čo s ním súvisí. Jeho humor je síce častokrát dosť ostrý ale nikdy nezájde v zhovädilosti tak ďaleko aby diváka znechutil. Autori si berú na mušku známe metalové stereotypy. Či už máte blízko k metalovej hudbe alebo nie tak sa nemusíte báť že by Vás seriál nudil. Je ale možné že si ho metalisti užijú ešte o trochu viac než tí ostatní. Po hudobnej stránke je nutnosťou autorov pochváliť za veľmi autentickú hudbu - nielen metalovú ale tiež popovú, punkovú či dokonca hip-hopovú. Opening seriálu tvorí song s vynikajúcim textom typu "vrah, vrah, sku***ny vrah!"

Seriál produkovalo štúdio 4 °C známe svojimi netradičnými a originálnimi dielami. Formát seriálu je veľmi krátky - 12 epizód po 13 minút takže za jedno popoludnie ho máte dopozeraný. Spolu so seriálom vznikol tiež hraný film. Tento ale ani zďaleka nedosahuje takých kvalít ako vštepilo Detroitu Metal City štúdio 4 °C. Výrazným pozitívom je však soundtrack k nemu, ktorý je priam božský. Ak si chcete pozrieť tento seriál tak samozrejme v oficiálnej distribúcii na Slovensku nemáte šancu zato ale existujú iné zdroje kde sa dá zohnať - napríklad na realitylapse spolu s anglickými titulkami (pozor tento zdroj môže porušovať autorské práva):

Detroit Metal City - download

Na prehratie budete potrebovať real codec - napríklad real alternative:

Real Alternative Codec - download

DMC je excelentná komédia s netradičným ale o to kvalitnejším námetom. Dávam 9,5 / 10 bodov.
Tu je k dispozícii trailer:

O znásilňovaní, Rapelay, demokracii a obmedzených možnostiach.

Dnes som náhodou natrafil na isté info o počítačovej hre, ktorá bola označená za hodne veľkú úchylnosť prekračujúcu všetky hranice. Ide o hru s názvom Rapelay. Ako názov napovedá je to "simulátor znásilňovania žien" so všetkým čo k tomu patrí. Priznám sa že som túto hru nemal možnosť hrať takže nemôžem povedať do akej miery to autori prepískly. V každom prípade mi stačí skutočnosť že hru robilo isté japonské štúdio. Vzhľadom na to že dobre viem čoho sú japonci schopní si viem živo predstaviť čo asi v hre vaša postava stvára. Ukážky hier s podobným nádychom môžete nájsť napríklad na blogu o 3D porne. Treba povedať že počítačové hry podobného razenia sú v japonsku bežné, a tolerancia k nim vyplýva z danej kultúry. Na celej veci ma zaujala ale jedna skutočnosť. Hra bola ponúkaná cez amazon.com a po istom čase zožala veľký úspech u niektorých vrstiev obyvateľstva ktoré posielali vedeniu tejto stránky rozhorčené listy o tom čo že to majú v ponuke za nevhodný obsah. Hra mala byť pôvodne určená len pre japonský trh. Nakoniec sa ale dostala aj do (západného) sveta a ako vidno nie každý má pochopenie pre virtuálne znásilňovanie mladistvých dievčat. Samozrejme amazon túto hru ihneď stiahol z ponuky. Výsledkom je že hlas väčšiny dokázal hru bezpečne pochovať.

Pozrime sa na celú situáciu ale z druhej strany. Počítačové hry už dávno nie sú produktom určeným výhradne pre deti a pubescentov. Kto si myslí opak zaspal dobu. Hra Rapelay je síce primárne určená pre úchylákov no čo má komu vadiť čo kto robí v súkromí? Komu ubližuje to že niekto hrá počítačovú hru? (aj keď so značne kontroverzným obsahom) Iste je tu riziko že na tento obsah narazia mladiství čo môže mať za následok ich nezdravý psychický vývoj - no na to sú tu predsa ratingy a minimálne rodičia by mali vedieť čo že to ich pýcha rodu hrá za hru. Keď zovšeobecníme skutočnosť že hra bola stiahnutá na popud rozhorčených zákazníkov tak dospejeme ku všeobecnému záveru že kvôli väčšine bol minoritným skupinám obyvateľstva obmedzený prístup k dátam, informáciám a produktom. A v tom je problém demokracie. Demokratické zriadenie je vlastne rozhodovanie väčšiny a právach všetkých. Prečo by ma ale mala väčšina obmedzovať keď nikomu neubližujem a neničím nikoho majetok? Prečo by som sa mal správať tak ako si želá väčšina?

Zoberme si príklad: Predpokladajme že sa tretnú dvaja ľudia - pán A a pán B. Pán B žiada pána A aby ho zastrelil pretože ho už nebaví život a chce zomrieť. Pán B rád trénuje streľbu na živý terč a tak súhlasí. Spolu so svedkami spíšu u notára zmluvu a... Chyba lávky... V demokracii pána A zatknú za pokus o vraždu s tým že ide bručať na pekných pár rokov a pána B odvezú na psychiatriu. Tak rozhodla väčšina. Väčšine sa ich správanie nepáči a tak majú smolu. Čo na tom že nikomu neubližovali, čo na tom že obaja s vykonaním akcie súhlasili. A v tom ja vidím problém. Človek by mal právo robiť si čo sa mu zachce keď neubližuje nikomu inému ani neničí cudzí majetok a nespráva sa nevhodne na verejnosti. Taktiež by mal mať právo získať všetky informácie a produkty so súhlasom ich autora bez toho aby mu niekto niečo mohol. Môže s tým väčšina nesúhlasiť, môže ho odsudzovať ale on má na to právo. Takto ale demokracia nefunguje. Napriek tomu že oficiálna cenzúra neexistuje tak sa stále stretávame s prípadmi kedy je prístup k informáciám a produktom obmedzený. Pekným príkladom sú hry a filmy.

"Demokracia nie je dokonalá ale nič lepšieho sme doteraz nevymysleli" povedal raz Winston Churchil a ja dodávam: Už by bolo na čase s tým niečo spraviť a niečo lepšie vymyslieť. Nemyslíte že je deformovaná spoločnosť v ktorej môže voliť aj úplný imbecil ktorý nerozumie ani politike ani ekonomike, a vlastný názor je preňho vec neznáma? Nemyslíte že je deformovaná spoločnosť v ktorej nemôžem žiadať o eutanáziu pretože je to nelegálne? Mám právo žiť ale nemám právo dôstojne zomrieť? Čo to do čerta má znamenať? Všeobecné právo voliť by podľa mňa nemalo byť samozrejmosťou. Opäť dám jednoduchý príklad (snáď bude relevantný): Máme 5 ľudí ktorí založili firmu. Traja z nich sú úplný kreténi a chcú presadiť hrozne zlý nápad ktorý firmu potopí. Dvaja z nich sú vynikajúci businessmani a chcú presadiť naopak vynikajúci nápad. Bohužiaľ väčšina (traja kreténi) prehlasujú menšinu (businessmanov). Výsledkom je že firma skrachuje. Ak by ale mali právo voliť len tí dvaja tak by firma prosperovala a úžitok by z toho mala aj časť ktorá nemá právo voliť. A to už stojí za zamyslenie. Zdá sa ale že ešte pekných pár rokov (desaťročí) budeme radi že máme aspoň demokraciu a nie totalitu. Bohužiaľ...